v dvoch rokoch dať dieťaťu samostatnú izbu - to je určite neskoro.
prvá dcéra mala vlastnú izbu v 4 mesiacoch, čo si nevedela vynachváliť najmä drahá - konečne sa vypala.
dvere do izby ostávali otvorené, aby si dieťa zvyklo na dennrý ruch (pri dennom spánku) a najmä preto, aby sme počuli, kedy je už hore.
samozrejmosťou boli kontroly izby počas spánku dieťaťa (i v noci, to sme sa museli striedať pri nočnom kŕmení a prebaľovaní [no, bolo to v dobe kamennej, keď ešte pampersky na 10 kg odpadu neexistovali]).
na spánok bola určená spacia postieľka, takže i to malé dieťa už poznalo, že toto je priestor na spanie.
pre denné súžitie bola postieľka druhá, mobilná, kym sa malá nenaučila liezť/chodiť, tá sa dala podľa potreby presúvať.
keď sa naučila chodiť a dostala vlastnú posteľ, bola pre ňu odmenou návšteva rodičovskej postele v nedeľu ráno (nie spanie s nami, ale pomojkanie).
takže je ľahko možné, že budete mať problémy s naučením potomka, že tá izba je jeho a samotu si môže vychutnať.
pripravte sa pravdepodobne na stresový prechod z vašej do detskej izby.
ale držím palce, najmä synovi.
(smoking)
