Smrť, tú som videla prichádzať v rôznych podobách, tichú nenápadnú i tú krvavú drancujúcu telo. Myšlienky na strach zo smrti, napádajú človeka v časoch keď na také myšlienky má čas. Strach z Konca koncov, alebo strach z umierania v bolestiach.
Ano, boj o život ale nemusí byť strachom zo smrti. Myslieť na smrť vo vypätých situáciách, na to väčšinou nie je čas.
Tiež mi občas nebolo jedno, nie, nebol to strach zo smrti, ten väčšinou ochromí svaly aj myseľ (videla som taký prípad), bol to boj o život, o prežitie - pri páde snažila som sa ako mačka stočiť a vybrať miesto dopadu, bol to reflex, nie myseľ.
Keď videla som, ako sa pri páde z motorky blíži čumák auta, nemyslela som na smrť, ale snažila sa odkotúľať z dráhy, bol to boj o život, o rýchlosť reakcie, nie myšlienky. Až potom, prišla reakcia triaška tela i mysle.
Nemyslím, že ste pri boji s býkom mal čas myslieť na smrť, skôr ste bojoval o žvot, skôr ste hľadal, kde nechal tesár dieru, myšlienky a strach, tie prišli až potom,
