motiváciou je, bola a bude vždy kvalita vlastného života - platí to doslova pre život, vzťahy, koníčky, prácu, ...
nemám na mysli materiálne hodnoty (i keď nie sú opomenuteľné), ale ako hodnotu/veličinu spokojnosti sám so sebou.
ak som sám spokojný so sebou (i po poznaní, že okolie to môže vnímať inak), nezáleží na hodnotení iných.
samozrejme, kritéria spokojnosti sa menia - ak niečo chcem, čo momentálne nemám - napr, vzťah s krásavcom (v mojom prípade krásavicou), nároky na moju spokojnosť (a i jeho, lebo moja spokojnosť je jeho spokojnosť) stúpajú.
a tu je kameň úrazu - cieľ je dosiahnutý (krásavec je ulovený), otivácia skončila.
a to nie je pravda.
pretože motivácia je udržať si krásavca.
takže - zasa sa zmenili kritéria spokojnosti (ulovený už je, teraz ho treba udržať) - a to je motivácia.
občas to chce sa v štádiu spokojnosti zastaviť a zamyslieť sa, či som v cieli, a ak áno, kde je ďalší cieľ.
proste nestačí - najmä vo vzťahoch, uspokojiť sa, ale treba mu dávať inú, vyššiu úroveň. a to je tá motivácia.
ale ak nastúpi lenosť, celá motivácia je na nič, celá predchádzajúca snaha príde navnivoč. to už potom ostáva iba sebaklam - však takto mi je dobre.
(smoking)
