Ty zřejmě nepomůžeš člověku, kterému se něco přihodí, jen proto, že tě nepožádá?
a začíname s prekrucovaním slov (povedal som také niečo?), došli argumenty, chápanie.
viete, beznohého nepotešíte tým, keď mu poviete "poď, skočíme na pivo", podobne, ako keď poviete rakovinárovi, že vám to je ľúto (že má nádor), či fibromyalgikovi, že chápete jeho pocity a bolesti (porovnajte to s obyčajnou migrénou - kto tú bolesť nezažil, povie vám, že to dramatizujete).
všetko je to lož - lebo pokiaľ tú bolesť/pocity/skúsenosť nezakúsite, vaše chápanie je klamstvo a chorý to vie (jeho neoklamete, klamete iba sama seba).
takže je práve pre tých zdravých dôležité poznať, čo tá ktorá choroba obnáša a čo chorý cíti, a nie pre toho ktorého chorého - ten už to vie.
takže - chorý mnohokrát ani tak nepotrebuje (neodbornú) pomoc, ale skôr sa niekomu zdôveriť, niekoho, kto by ho iba vypočul - a nie mu radil, pomáhal (a neraz v dobrej viere zle - ako dotyčné stránky).
ale o tom by ste ako žena mohla niečo vedieť (lebo ženy sa práve často potrebujú iba vyrozprávať, nie nájsť riešenie [nemyslím to adresne ani uštipačne, berte to ako konštatovanie odborníkov na partnerské vzťahy]).
chorý je častejšie viac frustrovaný nie ani tak zo svojej choroby, ale práve zo zmeny chovania okolia, ktoré sa dozvedelo o jeho chorobe (súcit, chcenie pomôcť, ...), a to je to, čo mnoho z nich považuje za obťažovanie, za nežiadúce. nevyžadujú od okolia pochopenie či dokonca súcit, skôr naopak, chcú, aby boli prijímaní/chápaní/vnímaní ako ostatní (zdraví) ľudia.
celá táto debata nenapáda vás ani váš nepochybne dobre mienený úmysel, ale snažím/e sa vás upozorniť na nesprávny spôsob jeho realizácie. skúste zostúpiť z piedestálu urazenosti a pozrieť sa na vec z praktického hľadiska - čo dotyčné stránky prinášajú chorému (nič) a čo zdravému človeku, ktorý na ne zablúdi (???).
rozumiete mi?
(smoking)
